Odjazdil som niekoľko závodov, spravidla na strednej trati a so zlepšujúcou sa výkonnosťou som začal uvažovať nad dlhým maratonom. Proste dať klasicku dvojstovku v závodnom tempe a v plnej paráde :-). Do týchto úvah mi zavolal Stefan, kamarát z cyklo party, bývalý závodak,ktorý ine ako dvojstovky nejazdí. Že v sobotu 31.5 sa ide amatersky Valonsky šíp, nie uplna verzia slávnej klasiky, ale soft verzia, len s 220 km, cca 4 tis metrov up...
Slovo dalo slovo, povedal som si, že forma by aj bola, predsavzatie zlepšovať vlastné limity tiež,  a tak som ráno 7.00 stál na štarte v malebnom belgickom mestečku Spa.
Od štartu som si predsavzal dať to pod 8 hodin a nestratiť Stefana :- ) Začínam teda hned z ostra a nasadzujem závodné tempo, na čo si Stefan klepe na čelo, a kričí na mna, že takto sa dvojstovka nejazdi... Každopádne nikomu sa na dlhej hned závodiť nechcelo...Aj tak to v baliku to ubiehalo rýchlo až do cca 80 kilometra. V zjazde chlapík cca 5 metrov predo mnou triafa dieru,neudrží riadidla, nasleduje premet a let do zrázu ako svojho času Vino na Tour... čelo nezastavuje a svedomie sa ozve len v nás štyroch...vytahujeme nešťastníka na cestu, vyzera to na zlomenú nohu a odovzdavame do ruk zachranke, ktorá medzičasom dorazila. Balik je preč a so Stefanom sa striedame, aby sme docvakli aspon nejaku menšiu grupu. To sa nam darí na spojeni so strednou traťou...Okolo kilometra 100 to prestane baviť aj Stefana a začína závodiť. Na moju nevôlu ako skvelý technik útočí v v zjazde...kedže pri rýchlostiach nad 70km/h sa mi na kole robí nevolno, na Garmin ani nepozerám, hypnotizujem Stefanovo zadne kolo a robím, čo sa dá... Konečne kopec...v krátkych prudkých stupanich to bolí veľmi a ked za to zobral Stefan tak, ešte viac ( vid foto ), v dlhých tiahlych stúpaniach zas údavam tempo ja. Predsa len sedia mojmu naturelu viac ako 24 % stojky... Každopádne sa celý čas cítim dobre, žiadna kríza sa nekoná, okolo km 210 zdolávame posledný kopec a potom už len dlhý zjazd do Spa.
V cieli si gratulujeme, výsledný čas 7:40 a úplna spokojnosť. Stefan si dáva belgické pivo Leffe, ja český regener od Nutrendu a svorne konštatujeme, že sme si to užili :-).
Prvá závodná dvojstovka sa vydarila a je motiváciou do ďalších závodov!
Ako vždy Vám všetkým prajem veľa vydarených letných štartov.

SuperMário