Hodně se nám letos naši kamarádi rozzávodili. Dostal jsem mail od našeho vyslance v Holandsku známého pod pseudonymem SuperMário. Dávám k přečtení opět bez redakčních úprav:

Krátky report z La Marmotte 2013

Po minuloročnej Maradone v Dolomitoch som si za vrchol sezony 2013 určil francuzsku akciu La Marmotte.

Tradicne kopce Tour de France, zoradene pekne za sebou, 174 km a niečo málo cez 5 tis nastupanych metrov bola slusná vyzva !

Do francuzskych Alp som dorazil uz 3 dni pred akciou,aby som si jednak oddychol po ceste a jednak aklimatizoval telo z holandskych nizin :)

Uz scenerie mi ukazovali, ze toto bude paradna vrcharska akcia a ked som autom vysiel Alp d ´Huez, aby som si vyzdvihol startove cislo, rozmyslal som, že možno predsa len pojdem ´ detsku ´ krátku trasu...

Aklimatizacia prebehla rychlo, počasie sa umudrilo a ja som sa rano 6:00. radil do druhej skupiny, blizko k bariere. Ja som bol v zltej, celo s cislami 1 az 400 bola skupina zelena. V duchu som si hovoril, ze kazdy zeleny, ktoreho predbehnem bude moja vyhra :)

Start bol prudky, po sirokej ceste celo rozbehlo totalny srot, no na moje vlastne prekvapenie som to s nimi drzal a ked som sa odvazil pozriet Garmin, vytrvalo ukazoval hodnoty nad 50 km/h...

V takejto parade sme vleteli na Glandon, kde sa to zacalo trhat. Z cista zjasna predom mnou chlapik na ocelovom rame Kovarik a na drese napis  Valmont :) :)

To mi nedalo neopytat sa. Je z Brna a dres si kupil v znamej predajni. Toto je uz jeho piata ucast, este mi stihne popriať vela zdaru a mizne.

Glandon sa ide v pohode a solidnom tempe. Pravidelne predbieham zelene cisla, co mi len dodava na sebavedomí. Na vrchole mi ukazuju, ze predo mnou je cca 100 ludi, teda idem lepsie nez som cakal.

Zjazd je neutralizovany. Kto to videl, pochopi preco. Napriek tomu tam borci letia ako o zivot a bohuzial niektorí aj rovno k zemi... Okolo mna hukaju sanitky a to mi na pohode nepridava.

Smerom k Telegraphu sa veziem v cca 20 hlavom baliku, ale vyborne sa drzim mimo vetra a setrim sily. Telegraph sa ide v tempe a pre mna stale v pohode. Cast stupania je v lese, naviac slnko este tak neprazi a ani nie je horuco. Zjazd vnimam ako kratky a potom prichadza Galibier...nekonecny kopec.

Splham sa hore, nad sebou vidim hory snehu a nad nimi malickych ludi na bicykloch. Ako som skoro pochopil, tam niekde sa musim dostat...

Krajina sa otvara, slnko zacina poriadne pripekať a hore aj dobre fukať. Strasne ma palia nohy v tretrach a zatacky ma akurat vzdy rozhodia z tempa. Od povzbudzujucich si beriem vodu a hore to dotlacim uz len silnym odhodlanim.

Zjazd dole je rychly,chytam sa skupinky a ked sa cesta vyrovna zaciname vzorne spolupracovať.

V tempe priletime pod Alp d ´ Huez, ja radim tazsi a vzdalujem sa este nez sa zacina zatacka s cislom 21...

Alp d ´ Huez nie je prave lahky , ale ani nejak extra tazky kopec. Urcite su aj horsie, no ist ho po Galibieri je skuskou moralky... Najma ked ste na zatacke s cislom 18 a uz toho mate plne zuby.

Ja tie svoje zatinam a idem co to da. Ludia ma zenu vpred, podavaju vodu a atmosfera si miestami nezada s Tour.

Od desiatej točky už verim, že to zvládem a dokonca zrychlujem. 5, 4, 3 , 2 , 1 a konecne vidim ciel. Radim velku pilu, a som tam...

Ked mi pipne cip, vnimam to ako rajsku hudbu a skoro sa mi chce plakať.

Kontrolujem Garmin a som spokojny. Hlavny ciel bolo dat to pod 8 hodin a zmestit sa do prvej tisicky. Cisty cas 7:30 a 220.miesto v kategorii boli aj pre mna prijemnym prekvapenim. Celkovo to vyslo na 640 flek z tych cca 7 tis.ludi, ktorí sa postavili na start.

Zaver je teda taky, ze to sice sakra bolelo, ale uzil som si to paradne !! Niečo mi hovori, že francuzskym Alpam nehovorim zbohom, ale do videnia :)

Tradicne Vam vsetkym prajem vela vydarenych letnych startov a pohodove leto !

SuperMário